Príprava okien pred montážou spočíva vo viacerých krokoch:
Pri novostavbách je potrebné myslieť na viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú prípravu ostenia:
Nerovnosť podkladu
Stavebný otvor by mal byť pred montážou okna čo najrovnejší s minimálnymi nerovnosťami. Pri realizácii stavebného otvoru nie sú povrchy ostenia vždy rovné, prebytočné výčnelky je nutné odstrániť, prípadné dutiny je potrebné vyplniť a vyspraviť. Pri tehlách s perom a drážkou je nutné drážky vyspraviť maltovou zmesou.
Pevnosť podkladu
Poklad musí byť pri montáži okna pevný, to znamená, že sa nesmie drobiť alebo iným spôsobom degradovať. Predísť drobeniu môžeme napríklad penetrovaním alebo spevnením podkladu pomocou lepiacej malty.
Únosnosť podkladu
Tento parameter je nutné dodržať hlavne pri podparapetnej konštrukcii steny, ktorá bude prenášať zaťaženie okna. Ak podklad nie je dostatočne únosný, je potrebné ho spevniť alebo zabezpečiť tak, aby dokázal preniesť zaťaženie okna - buď rôznymi maltami, alebo vhodnou sanáciou podparapetného muriva. Sanácia môže byť kompletná, tzn. že podparapetné murivo sa nanovo vymuruje dostatočne pevnými tvarovkami alebo dodatočne sa vystuží pomocou mált a oceľovej výstuže.
Čistota podkladu
Podklad musí byť pred osadením okna zbavený nečistôt, ako sú prach, mastnota, rôzne nečistoty, pleseň alebo huby. Ostenie sa očistí vyzametaním, hrubšie nečistoty sa môžu zoškrabať, zbrúsiť alebo odstrániť pomocou tlakovej vody. Odstránenie húb a plesní je možné urobiť rôznymi chemickými prípravkami na ich odstraňovanie.
Vlhkosť podkladu
Pred osadením okien musí byť v konštrukcii, do ktorej bude vsadené okno, zabezpečená čo najnižšia vlhkosť. Vlhkosť v murive obsahuje každá novostavba, ktorá sa zretím stavby postupne vyparuje. S takouto vlhkosťou nič nenarobíme. Ak je však v oblasti okna nejaká porucha a priestor okolo stále vlhne, je potrebné nájsť príčinu vlhnutia a následne vhodným sanačným systémom chybu opraviť.
Pri rekonštrukcii domu alebo bytu je dôležité:
Tepelná izolácia pripojovacej škáry a okolia – poloha okna v stavebnom otvore (Zdroj: Celoslovenská smernica o montáži okien)
Podľa geometrie tvaru obvodovej steny v styku s oknom hovoríme o horizontálnej polohe okna v otvore, kde môžu nastať tri základné situácie:
Vhodná pozícia zabudovania okna v obvodovom murive je závislá od zloženia steny, možnosti ukotvenia a utesnenia, priebehu izoterm (čiar spájajúcich miesta s rovnakou teplotou) a požiadaviek na úpravu v exteriéri a interiéri. Optimálny priebeh izoterm (zabránenie stavebno-fyzikálnych chýb) musí mať vysokú prioritu už pri projektovaní. Keď je okno zabudované blízko exteriérovej hrany steny bez zateplenia (obr. 1), zvyšuje sa možnosť vzniku kondenzátu na vnútornej strane zasklenia. Pokiaľ je okno zabudované na stred steny (obr. 2), je nutné dostatočne zatepliť rám okna z exteriéru. Pri sendvičových stenách sa musí okno osadiť do roviny tepelnej izolácie (obr. 3). Pri novostavbe alebo rekonštrukcii domu, ktorý bude zateplený, sa okno osádza buď do roviny zateplenia (obr. 4 - tzv. predsadená montáž), alebo sa osadí tak, aby vonkajšia hrana okenného rámu lícovala s vonkajšou hranou obvodovej steny, čo umožní maximálne prekrytie rámu okna tepelnou izoláciou. Izolovanie ostenia po obvode okennej konštrukcie musí byť v minimálnej hrúbke 30 mm pomocou tepelnej izolácie (na báze polystyrénu alebo minerálnej vlny) alebo s použitím špeciálnych izolačných omietkových zmesí. Návrh izolácie musí byť doložený tepelno-technickým výpočtom.
Je dôležité pochopiť, že na koeficient prechodu tepla okna Uw má okrem iného vplyv aj odpor pri prestupe tepla na vnútornom povrchu Rsi, ktorý sa môže meniť. Treba si dať pozor na tepelné mosty okolo konštrukcie okna a na zásadný vplyv tepelných mostov na interiérové povrchové teploty. Dodatkom k zmluve s montážnou firmou by mal byť detail osadenia, ktorý znižuje vplyvy tepelných mostov. Účelom tepelnej izolácie v ostení a výberom umiestenia okna je znížiť lineárny stratový súčiniteľ ψ, podľa normy (STN EN ISO 14683 Tepelné mosty v stavebných konštrukciách, Lineárny stratový súčiniteľ, Zjednodušené metódy a orientačné hodnoty), ktorý sa pohybuje v intervale 0,6 až 0,0 W/m.K.
Dvakrát meraj a jedenkrát rež platí všade a najmä v stavebníctve, kde sa častokrát meria spôsobom „cól sem, cól tam“. Dôležitým krokom pri výrobe okna je zameranie okenného otvoru. Treba brať do úvahy typ okna, spôsob osadenia do otvoru a typ tesnenia pripojovacej škáry. Rozmery okna by mali byť vždy o niečo menšie ako je stavebný otvor, aby zostal priestor na dilatáciu v dôsledku tepelnej rozťažnosti okna. Minimálna škára medzi rámom okna a murivom by mala byť 1 cm. Pre škáru väčšiu ako 3 cm je výstižnejší názov „diera". V tomto prípade je potrebné chýbajúce objemy domurovať alebo omietnuť maltou pre väčšie hrúbky, čím sa pripraví povrch pre správnu montáž okna a tesniacich pások. Šírka pripojovacej škáry je závislá od rozmerov okna (väčšie okno = širšia škára) a od farby rámu (tmavé farby podporujú väčšiu tepelnú rozťažnosť). Presné rozmerové odchýlky nájdete v nasledujúcej tabuľke.
Poznámka: Pri iných rámových profiloch sa šírka pripojovacej škáry vypočíta podľa materiálových konštánt.
Osobitne je nutné prihliadať na tmavé povrchy.
Vysvetlivky: 1) Prerušený tepelný most. 2) Pri šírkach pripojovacej škáry nad 25 mm musí byť preukázaná vhodnosť tesniaceho materiálu.
Okrem rozmerov okna a okenného otvoru netreba zabudnúť ani na polohu okna, kde môžete mať okno osadené na hrane otvoru, predsadené alebo zapustené. Takisto je potrebné prispôsobiť polohu okna očakávanej hrúbke zatepľovacieho systému. Týka sa to novostavieb aj očakávaných rekonštrukcií. Polohu okna sa neoplatí podceňovať, pretože môže mať zásadný vplyv na vlhkostno-teplotné pomery v okolí okna. Uvedená norma STN 733134 túto polohu nerieši, mal by ju určiť projektant. Ideálna poloha osadenia okna je v rovine tepelnej izolácie obvodovej steny, čo je možné uskutočniť väčšinou iba vtedy, ak je obvodová stena „sendvičová“. Znamená to, že izolácia sa nachádza v strede, napr. medzi dvoma vrstvami betónu. Na nasledujúcich obrázkoch máte možnosť vidieť rôzne typy osadenia okna.
Na uchytenie okenného rámu do muriva sa používajú rôzne kotviace prvky. Rozlišujeme 2 typy kotvenia: skrutkou priamo cez rám alebo na rôzne kotviace plechy a konzoly. Každý z nich má svoje výhody aj nevýhody a ich použitie je veľakrát len preferenciou montážnika na základe pozitívnych praktických skúseností.
Pri montáži priamo cez rám sa používajú plastové či kovové hmoždinky (Ø 8-10 mm) alebo samozávrtné skrutky (Ø 7,5 mm), tzv. „turbošróby“. Každé vŕtanie do rámu potenciálne znižuje tesniace vlastnosti, narúša statiku rámu a vytvára pri priamom styku kovových prvkov tepelný most. Vŕtať otvor cez rám nie je možné na ľubovoľnom mieste, renomovaní výrobcovia plastových profilov určujú tieto miesta testami. Skúsení a školení montážnici ich poznajú a sú navyše uvedené v technických podkladoch výrobcov.
Kotviace plechy neporušujú celistvosť rámu okna a pri správnom rozstupe umožňujú lepšiu dilatáciu okna. Na ich uchytenie sú ale potrebné ďalšie hmoždinky, väčšinou s menším priemerom (Ø 6 mm). Veľmi populárne a používané sú natĺkacie hmoždinky, ale tie sú vhodné len do betónu, kameňa a do plnej pálenej tehly. Druh podkladového materiálu určuje presný typ kotviaceho prvku. Pri montáži do betónu nie je kotviaci prvok problém, drží v ňom všetko. Dôležitejšie je uchytenie okna do dutej dierovanej tehly alebo pórobetónu.
Na záver informácia z STN 733134, na ktorú by ste mali pri montáži okna pamätať: PUR peny nemôžu byť považované za upevňovacie prostriedky.
Platná norma STN 733134 sa zaoberá správnym návrhom, osadením a utesnením výplní stavebných otvorov v obvodovom plášti budov, kontrolou kvality a preberaním zabudovaných konštrukcií - inými slovami montážou okien, dverí a ich utesnením v stavebnom otvore. Ak máte vybrané parametre okna, mali by ste poznať aj správne riešené tesnenie pripojovacej škáry.
Požiadavky na tesnenie môžeme definovať nasledovne:
• ochrana vnútorných priestorov pred nepriaznivými účinkami počasia (dážď, vietor, chlad atď.)
• ochrana vnútorných priestorov pred nadmerným hlukom z ulice
• zníženie únikov tepla a úspora peňazí na vykurovanie
• zosúladenie (zcelistvenie) okna (dverí) ako samostatného konštrukčného prvku s obvodovou stenou (ako pršiplášť bez dier a s kapucňou)
• spolupôsobenie pri vytváraní tepelnej pohody vnútorných priestorov
• životnosť zhodná so životnosťou okna (cca 30 rokov)
• prispôsobivosť k rozmerovým zmenám škáry vplyvom rôznej tepelnej rozťažnosti rôznych stavebných materiálov
PUR pena je výborným tepelným aj zvukovým izolantom, avšak iba suchá izolácia dokáže dlhodobo zabezpečiť tepelnú pohodu. Mokrá izolácia sa ihneď zmení na tepelný vodič! Požiadaviek na tesnenie v pripojovacej škáre je veľa a skúsenosti dokazujú, že s PUR penou sa jednoducho splniť nedajú. Preto je tesnenie v pripojovacej škáre rozdelené na 3 zóny, z ktorých každá má inú úlohu:
• vonkajšie tesnenie chráni pred všetkými poveternostnými vplyvmi a zároveň odvetráva škáru tak, aby nedochádzalo ku kondenzácii vodnej pary, je teda paropriepustné
• stredové tesnenie plní funkciu tepelnej a zvukovej izolácie
• vnútorné tesnenie chráni stredové tesnenie pred vlhkosťou z interiéru, je parotesné
Použitie samotnej PUR peny rieši len stredové tesnenie a bez použitia vonkajšieho a vnútorného tesnenia nie je takáto montáž v súlade s STN 733134 a je jednoducho nefunkčná. Bližšie informácie o
vhodných tesniacich produktoch nájdete tu.
Určite ste sa už stretli s termovíznymi snímkami fasád obytných a iných budov. Dokumentujú dôležitosť správneho utesnenia okna a škára medzi rámom okna a murivom je na nich najviac „viditeľná“.
Spôsoby kotvenia v rôznych konštrukčných materiáloch:
Pri upevňovaní otvorových konštrukcií (okná, dvere) do obvodového plášťa budov rozlišujeme dva základné spôsoby. Jedným je priama montáž cez rám otvorovej výplne (spôsob A) a druhým je pomocou tvarových kotviacich plechov – pracní (spôsob B). Sú aj ďalšie spôsoby, ale tie sa uplatňujú najmä pri predsadenej montáži okien. Výber kotviaceho spôsobu a konkrétnych kotviacich prvkov je závislý od zloženia obvodového plášťa – kotviaceho podkladu. Pri súčasnej rozmanitosti stavebných materiálov používaných na zhotovenie obvodového plášťa sa veľmi často stretávame so zloženými - sendvičovými stenami pozostávajúcimi z dvoch a viacerých vrstiev. V takýchto prípadoch voľbu spôsobu kotvenia výrazne ovplyvňuje aj horizontálna poloha okna v otvore.
Je potrebné zvoliť taký spôsob, aby sa kotvilo do únosného podkladu. Nezanedbateľná je aj správna voľba dĺžky kotviaceho prvku, kde musí byť zohľadnená šírka pripojovacej škáry.
Kotviace prvky podľa materiálovej bázy obvodovej steny:
Plná pálená tehla
Spôsob A - rámové kotvy kovové aj plastové, turbo skrutky
Spôsob B - natĺkacie hmoždinky
Veľkoformátová dierovaná tehla a jej obdoby
Spôsob A – predĺžené plastové hmoždinky s dlhou rozpernou časťou (diery sa vŕtajú bez príklepu)
Spôsob B – uzlovacie hmoždinky s príslušnou skrutkou
Pórobetónové a plynosilikátové tvárnice
Spôsob A – predĺžené plastové kotvy s kovovým hrotom vytvárajúce vo vnútri tvárnice „tvarový zámok“ (TOX-VLF)
Spôsob B – hmoždinka vhodná do mäkkých stavebných materiálov (TOX-TRI, TRIKA) s príslušnou skrutkou
Betón a betónové tvárnice
(z pohľadu výberu kotviacich prvkov sú to najvďačnejšie podklady)
Spôsob A - rámové kotvy kovové aj plastové, turbo skrutky
Spôsob B - natĺkacie hmoždinky
Polystyrénové tvárnice (vyplnené ľahčeným betónom)
Spôsob A - predĺžené rámové kotvy kovové aj plastové, turbo skrutky
Drevo a materiály na báze dreva (napr. OSB dosky)
Spôsob A - turbo skrutky
Spôsob B - drevoskrutky
info z webu: http://www.montaz-okna.sk/sk/
